Mincovna Kremnica 

Mincovňa Kremnica je výrobcom obehových a pamätných mincí pre Slovenskú národnú banku, avšak kapacitné možnosti a kvalita umožňujú, Mincovni dodávať mince aj do iných krajín sveta. Mincovňa Kremnica vyrábala mince pre Alžírsko, Tunis, Kubu, Rep.Guinea, Sudan, Rep.Mali a v posledných rokoch aj pre Bangladéš, Mauretániu, Slovinsko, Ukrajinu a Indiu.

Kremnická mincovňa je podnikom produkujúcim nepretržite vyše 670 rokov. História tohto podniku sa začala odvíjať 17. novembra 1328, keď uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou vydal listinu zakladajúcu podnik a povyšujúcu osídlenie na bohatých náleziskách zlata na slobodné kráľovské mesto Kremnica.

Konečným produktom ťažby kremnického zlata boli florény, svedčí o tom prvá písomná zbierka z roku 1335. Začiatkom druhej tretiny 14. storočia to boli dukáty, ktoré dostali prívlastok “ Dobré kremnické dukáty “ a stali sa na niekoľko storočí tvrdou valutou v celej strednej Európe, pre svoju krásu a konštantne vysokú rýdzosť zlata.

Od konca 15. storočia sa začalo rozvíjať aj medailérstvo. Repliky kremnických renesančných a barokových medailí sa doteraz razia aj v niektorých zahraničných mincovniach. O významnom postavení kremnickej mincovne svedčí aj množstvo vyrobenej produkcie, ktorá v porovnaní s inými mincovňami bola vyššia, hoci v tej dobe sa ešte razili mince vo Viedni, Prahe, Štajerskom Hradci, Bratislave, Alba Júlii, Nagy Banyi, Halle a v Kutnej Hore. Najväčší objem výroby zaznamenala kremnická mincovňa v druhej polovici 18. storočia za cisárovnej Márie Terézie. V poslednej štvrtine 19. storočia sa stala jedinou mincovňou bývalého uhorského kráľovstva a mala tiež monopol na rafináciu drahých kovov.

V roku 2003 oslavila kremnická mincovňa 675.výročie založenia.

 

Múzeum v Kremnici 

Múzeum v Kremnici je od roku 1994 súčasťou Národnej banky Slovenska. Bolo založené v roku 1890 a patrí medzi najstaršie múzeá na Slovensku. Spočiatku malo regionálny charakter a jeho zbierkový fond tvorili predmety dokumentujúce slávnu a bohatú minulosť mesta. Kremnica sa v 14. a 15. storočí stala centrom uhorského baníctva, mincovníctva a od 16. storočia medailérstva. Tunajšie bane na zlatopatrili v tom čase k najvýnosnejším v Európe a  Kremnica bola sídlom hlavnej kráľovskej banskej a mincovej komory. Mestské privilégiá Kremnici udelil uhorský panovník Karol Róbert z Anjou v roku 1328 a zároveň tu založil mincovňu.

V  mincovni sa zlatoa striebro z celej stredoslovenskej banskej oblasti menilo na kvalitné mince. Povestné kremnické dukáty boli pre svoju kvalitu i krásu obľúbeným platidlom v celej Európe. Okrem zachovaných mincí a  medailí dokumentujú stáročnú históriu Kremnice jedinečné architektonické pamiatky.

Historické centrum Kremnice bolo v roku 1956 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu a stredoveký Mestský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou. Múzeum sa od svojho vzniku zameriavalo nielen na budovanie historických zbierok, ale aj zbierok numizmatických, ktoré vždy charakterizovali a reprezentovali mesto. V roku 1976 sa stalo špecializovaným múzeom mincí a medailí, jediným svojho druhu na Slovensku. Múzeum sa špecializuje predovšetkým na dokumentovanie činnosti kremnickej mincovne, ktorá pôsobí v meste nepretržite od roku 1328 až podnes. Expozície a výstavné priestory sú umiestnené v troch budovách pamiatkovej rezervácie a na Mestskom hrade. V celej takmer 700 ročnej histórii Kremnice bol Mestský hrad jej klenotom. Jeho dôstojná architektúra dnes pripomína návštevníkom dobu, kedy sa mesto honosilo prívlastkom „zlatá Kremnica“.

Prameny : 
Národná banka slovenska 
Mincovňa Kremnica, štátny podnik
 

Zlato v Československu :