Mincovna Kremnica
Mincovňa Kremnica je výrobcom obehových a pamätných mincí pre Slovenskú
národnú banku, avšak kapacitné možnosti a kvalita umožňujú, Mincovni
dodávať mince aj do iných krajín sveta. Mincovňa Kremnica vyrábala mince
pre Alžírsko, Tunis, Kubu, Rep.Guinea, Sudan, Rep.Mali a v posledných rokoch
aj pre Bangladéš, Mauretániu, Slovinsko, Ukrajinu a Indiu.
Kremnická mincovňa je podnikom produkujúcim nepretržite vyše 690 rokov. História tohto podniku sa začala odvíjať 17. novembra 1328, keď uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou vydal listinu zakladajúcu podnik a povyšujúcu osídlenie na bohatých náleziskách zlata na slobodné kráľovské mesto Kremnica.
Konečným produktom ťažby kremnického zlata boli florény, svedčí o tom prvá písomná zbierka z roku 1335. Začiatkom druhej tretiny 14. storočia to boli dukáty, ktoré dostali prívlastok “ Dobré kremnické dukáty “ a stali sa na niekoľko storočí tvrdou valutou v celej strednej Európe, pre svoju krásu a konštantne vysokú rýdzosť zlata.
Od konca 15. storočia sa začalo rozvíjať aj medailérstvo. Repliky kremnických renesančných a barokových medailí sa doteraz razia aj v niektorých zahraničných mincovniach. O významnom postavení kremnickej mincovne svedčí aj množstvo vyrobenej produkcie, ktorá v porovnaní s inými mincovňami bola vyššia, hoci v tej dobe sa ešte razili mince vo Viedni, Prahe, Štajerskom Hradci, Bratislave, Alba Júlii, Nagy Banyi, Halle a v Kutnej Hore. Najväčší objem výroby zaznamenala kremnická mincovňa v druhej polovici 18. storočia za cisárovnej Márie Terézie. V poslednej štvrtine 19. storočia sa stala jedinou mincovňou bývalého uhorského kráľovstva a mala tiež monopol na rafináciu drahých kovov.
V roku 2018 oslavila kremnická mincovňa 690.výročie založenia.
Kremnická mincovňa je podnikom produkujúcim nepretržite vyše 690 rokov. História tohto podniku sa začala odvíjať 17. novembra 1328, keď uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou vydal listinu zakladajúcu podnik a povyšujúcu osídlenie na bohatých náleziskách zlata na slobodné kráľovské mesto Kremnica.
Konečným produktom ťažby kremnického zlata boli florény, svedčí o tom prvá písomná zbierka z roku 1335. Začiatkom druhej tretiny 14. storočia to boli dukáty, ktoré dostali prívlastok “ Dobré kremnické dukáty “ a stali sa na niekoľko storočí tvrdou valutou v celej strednej Európe, pre svoju krásu a konštantne vysokú rýdzosť zlata.
Od konca 15. storočia sa začalo rozvíjať aj medailérstvo. Repliky kremnických renesančných a barokových medailí sa doteraz razia aj v niektorých zahraničných mincovniach. O významnom postavení kremnickej mincovne svedčí aj množstvo vyrobenej produkcie, ktorá v porovnaní s inými mincovňami bola vyššia, hoci v tej dobe sa ešte razili mince vo Viedni, Prahe, Štajerskom Hradci, Bratislave, Alba Júlii, Nagy Banyi, Halle a v Kutnej Hore. Najväčší objem výroby zaznamenala kremnická mincovňa v druhej polovici 18. storočia za cisárovnej Márie Terézie. V poslednej štvrtine 19. storočia sa stala jedinou mincovňou bývalého uhorského kráľovstva a mala tiež monopol na rafináciu drahých kovov.
V roku 2018 oslavila kremnická mincovňa 690.výročie založenia.